Ako vzniká med, z akých kvetov pochádza

Pre včelstvo je med významnou zásobou energeticky bohatej potravy. Počas roka zdravé a silné včelstvo vyrobí stovky kilogramov medu. Ak by nezasiahol človek - včelár, z väčšej časti by svoju produkciu včelstvo aj spotrebovalo. Na prežitie zimy včelstvu postačuje približne 1 kg medu na 1 mesiac. Po medobraní musí včelár prirodzené zásoby včelstva nahradiť, spravidla sa používa sirup pripravený varením z cukru a vody.

Med má špecifickú chuť, preto mu aj niektorí ľudia dávajú prednosť pred cukrom, či inými sladidlami. Má vhodné chemické vlastnosti aj pre pečenie.

Kvapalný med sa nekazí (ak bol v čase medobrania už vyzretý). Vďaka svojmu vysokému obsahu cukru ničí baktérie procesom nazývaným osmolýza. Nemôžu sa na ňom uchytiť ani kvasinky zo vzduchu, pretože obsah vody je príliš nízky. Prírodný neupravený med má obsah vody asi 14 - 18 %. Ak je obsah vody nižší ako 18 %, nemôže sa v mede množiť prakticky žiadny organizmus.

Pri dlhodobom skladovaní pri izbovej alebo vyššej teplote sa môže vďaka sedimentácii cukrov na povrchu medu v nádobe vytvoriť tenká redšia vrstva, v ktorej sa rozmnožujú osmofilné druhy kvasiniek (kvasia tam koncentrované roztoky cukrov - nad 50 %), ktoré sú v mede prirodzene obsiahnuté. Takýto druh kvasenia ovplyvňuje predovšetkým senzorické (čuch, chuť), ale nie nutričné (výživové) vlastnosti medu.

Dôkladným odborným rozborom peľov a výtrusov rastlín v neupravenom mede (melisopalynológia) sa dá určiť, z akých kvetov bol zozbieraný.

V praxi zisťujú včelári pôvod medu spravidla každodenným pozorovaním včiel. Ďalekohľadom sledujú letecké trasy svojich včeličiek, aby vedeli konzumentom medu povedať, z akej znášky med pochádza. Či sa jedná o repkový, agátový, lesný a pod.